Marcela môžete poznať z cestovateľského blogu El Mundo, kde sa so svojimi čitateľmi delí o zážitky, inšpiráciu a praktické informácie, ale aj rozhovory s ostatnými cestovateľmi. A pretože sa už čoskoro vydáva na ďalšie dobrodružstvo, zistili sme, čo má v pláne a bez čoho sa na cestách nezaobíde.
Cestovanie sa pre vás stalo srdcovou záležitosťou natoľko, že ste o ňom začal písať blog. Slúžia vaše zápisky predovšetkým ako inšpirácia ostatným alebo ide o určitú formu cestovateľského denníka pre vašu vlastnú potrebu?
Je to asi 50 na 50. Som rád, keď si blog prečíta začínajúci cestovateľ a inšpiruje sa alebo si na základe môjho blogu naplánuje svoju cestu. Píšem pre radosť a je zaujímavé po rokoch čítať vlastné príbehy.
V súčasnej dobe sa už zase niekam chystáte. Prezradíte nám, kedy a kam a v čom bude táto cesta iná než tie predchádzajúce?
Hneď na začiatku roka 2018 odlietam do Limy v Peru a odtiaľ vyrazím na trojmesačnú cestu dlhú takmer 5000 km na juh kontinentu. Odlišná bude v tom, že bude moja najdlhšia a najodvážnejšia. Podniknem ju sám, všetkými možnými dopravnými prostriedkami. Veľmi sa teším na Patagóniu, ktorú chcem prejsť na bicykli a taktiež na zdolávanie vysokých andských hôr a sopiek. Okrem toho chcem počas cesty napísať knihu o cestovaní.
Dlhá cesta vyžaduje dôkladné plánovanie. Ako dlho sa na ňu pripravujete a čo všetko taká príprava obnáša?
Úprimne, čím som starší tak sa pripravujem viac a viac. Pred 7 rokmi som počas letných prázdnin odišiel pracovať na Floridu. Po pár dňoch mi volala kamoška z Aljašky, aby som prišiel pracovať k nim. Zobral som pas a na druhý deň som sa v plavkách a tričku triasol na letisku v Anchorage. Moju trojmesačnú cestu do Južnej Ameriky pripravujem už takmer rok. Všetko to začalo žiadosťou o neplatené voľno, rezervovaním letenky, očkovaním, kúpou vybavenia, od spacáku až po tablety na čistenie vody. Môj batoh má len 60 litrov a natlačiť do neho všetko, čo potrebujem, bude skutočne náročné.
Existuje vec, bez ktorej by ste nikdy nikam neodišli?
Pred odchodom si vždy skontrolujem či mám pas, telefón a platobné karty. Všetko ostatné sa dá kdekoľvek kúpiť. Okrem toho si vždy na cesty beriem svoju cestovateľskú košeľu, ktorá so mnou cestuje všade.
Kedy ste si vlastne uvedomili, že je cestovanie to, čo vás napĺňa?
Asi počas mojej prvej cesty do Peru pred 5 rokmi. Dovtedy som cestoval len po Európe a nejaký rok som strávil v USA na stáži. Peru však bola pravdepodobne „life changing experience". Zrazu som pocítil, aký je náš západný svet odlišný a že normálnosť je veľmi relatívna. Máme len jeden život a väčšina z nás sa naháňa za vecami, ktoré ani nepotrebuje, resp. ich vlastní len kvôli spoločenskému statusu. Cestovanie mi osobne dáva obrovský pocit slobody. V batohu mám celý svoj život a predsa mi nič nechýba.
Aký cestovateľský zážitok bol pre vás doposiaľ najintenzívnejší?
Ťažko povedať, ktorý bol najintenzívnejší. Asi to boli tie zážitky, kedy som sa bál o život. V Barme sme mali nehodu na motorke. Náš taxikár nevybral zákrutu a leteli sme priamo do betónovej steny. V tých sekundách sa mi premietol celý život pred očami. Krásne zážitky mám na Kostariku, kde ste ma navštívili Petra zo Slovenska, ktorý v korunách stromov postavil dom. Tri dni sme s ním strávili v kostarickej džungli a počúvali jeho životné príbehy. Silný zážitok bolo plávanie so žralokmi hnedými. Náš pirát hodil do vody kus mäsa a keď žraloky nereagovali, povedal len, že sú najedené a je to bezpečné.
Okrem toho, že vás cestovanie baví, sa venujete aj platenému poradenstvu. Je možné na tom v dnešnej dobe, kedy sú všetky informácie dostupné zadarmo na internete, zbohatnúť, respektíve sa aspoň uživiť?
Sú cestovatelia, ktorí sa poradenstvom živia a pár zahraničných blogerov, ktorí prostredníctvom svojich blogov zbohatli. Moje poradenstvo využívajú hlavne kamaráti a známi, od ktorých samozrejme nič neberiem. Najväčší príjem predstavuje písanie a publikácia komerčných článkov.
Vaše motto „Travel more, buy less" vypovedá o vašej záľube v minimalizme. Že sú zážitky cennejšie než materiálne veci, na tom sa zhodneme. Myslíte však, že je nutné za nimi cestovať cez pol zemegule? Nemali by sa ľudia radšej učiť radovať z každodenných maličkostí a užívať si krásy prírody vo svojom okolí? Veď napríklad práve slovenské hory sú tak krásne…
Úplne súhlasím. Treba sa tešiť z maličkostí a ja si to každý deň pripomínam. Pochádzam z Liptova a k slovenským horám mám veľkú úctu a rešpekt. Každý rok preto trávim niekoľko týždňov v Tatrách. Vždy ma fascinovali diaľky, príroda a vysoké hory. Južná Amerika je moja srdcovka hlavne kvôli kultúre, prírode a španielčine, ktorá sa mi veľmi páči. Patagónia, kam sa chystám, je môj veľký sen už od mala a myslím, že teraz je ten správny čas si tento sen splniť.
Ďakujem za váš čas i ochotu a prajem šťastnú cestu!
Ocenili by ste inšpiráciu na darčeky, ktoré dobrodruhovia telom i dušou zaručene ocenia? Marcela sme na cestu vybavili fľašou Nalgene a osvedčenými doplnkami značky Deuter.
