Majiteľa malej rodinnej pražiarne kávy v Kroměříži – Josefa Horu, poznajú snáď všetci jeho zákazníci ako vždy pozitívne naladeného odborníka na kávu, ktorý veľmi rád poradí a pomôže s výberom i prípravou lahodného nápoja. Okrem vášne pre svoje povolanie je pán Hora tiež nadšeným cestovateľom, ktorý sa neváhal vydať za poznaním koreňov svojej profesie. Ako prebiehali cesty za chuťou a vôňou kávy, objavovanie tajov pestovania a praženia na jeho „kávovej ceste", ktoré kávy sú in, a ako si ich môžete vychutnať? Na to všetko sme sa opýtali v rozhovore.
Cestovanie za kávou je asi iné než klasické cestovanie. Čo Vás k ceste motivovalo a ako by ste ju charakterizoval?
Rozhodne to bola túžba po poznaní, vydať sa do miest, kde náš každodenný príbeh začína. Pražiareň kávy prevádzkujem od roku 2013 a snáď od prvého dňa bolo mojím veľkým prianím pozrieť sa na niektorú z plantáží a byť „pri tom" hneď od začiatku. Poväčšine cestujem naľahko bez prípravy a veci riešim vždy, až keď je potrebné ich riešiť. Niekedy je to možno trochu na škodu a tento spôsob cestovania rozhodne nie je pre každého. Na druhej strane je to to správne dobrodružstvo, pri ktorom spoznáte nielen danú krajinu, ale tiež sám seba.

Ktoré krajiny ste už v rámci svojej „kávovej cesty" navštívil?
Tých naozaj kávových krajín zatiaľ nie je veľa – z tých pestovateľských de facto iba India. Tento rok v apríli to mala byť tiež Keňa. Ako ale všetci vieme, tak v apríli už sa kvôli pandémii koronavírusu nikam necestovalo.
Svoje zážitky z cesty do Indie zdieľate s verejnosťou prostredníctvom vlogu a cestovateľskej prednášky. Čo najviac publikum na prednáške zaujíma?
Na každom takom rozprávaní sa vždy opýtam, či si to poslucháči prajú viac kávové alebo viac indické. Vo väčšine prípadov sa to zvrhne v nekonečnú diskusiu, ktorá niekedy trvá aj viac ako 3 hodiny, a na rad prídu najrôznejšie témy. Najviac otázok sa však vždy týka života v Indii a tamojšej stravy. Ten, kto už niekedy ochutnal indickú kuchyňu, na ňu totiž nikdy nezabudne. :-)
TIP: Zaujal vás vlog a chcete sa o káve a ceste do Indie dozvedieť viac? Pokračovanie môžete zhliadnuť TU.
V akom duchu sa väčšinou nesú Vaše ďalšie cesty za chuťou kávy? Kde sa Vám zatiaľ páčilo najviac?
Užívam si každú cestu. Či už sa vydám za partnermi do Brna, za kontraktmi do Hamburgu či Antverp alebo na kávové workshopy do Berlína. Len autom ročne najazdím viac ako 40 000 km a až doposiaľ som mal tiež to šťastie, že k tomu autu boli vždy pridružené aj nejaké tie letecké výlety. Snáď na každej ceste stretnete zaujímavých ľudí, ochutnáte nejaké dobré jedlo, a ak sa k tomu nájde aj šálka dobrej kávy, potom to celé určite nemá chybu.
Vďaka tej rôznorodosti asi nemožno povedať, kde sa mi páčilo najviac, ale cesta do Indie bola neskutočne obohacujúca. A potom rozhodne nedám dopustiť na návštevy Londýna. Posledné štyri roky tam vyrážam vždy v novembri a v priebehu 3–4 dní navštívim nespočet kaviarní a nejaké pražiarne. Londýn je úžasné mesto a kávová kultúra tam zažíva neskutočný boom. Bez nadsádzky možno povedať, že čo tam na jeseň objavíte, dorazí v priebehu budúceho roka aj k nám.
Kde všade sa káva pestuje a akú má tradíciu u nás v Európe?
Káva sa pestuje v oblasti rovníkového pásu po obvode celej našej planéty. Celkom sa jedná o viac ako 50 krajín sveta. Keď vám niekto povie, že najlepšia káva je talianska či holandská, myslí tým vždy spôsob jej prípravy, nie pôvod zrnka. Niektoré kávovníky dozrievajú napríklad aj 14 mesiacov a kávové čerešne nesmú zmrznúť. To jasne vyraďuje všetky európske krajiny z miest vhodných na pestovanie kávy. Sem tam sa síce niekto pokúsi vypestovať kávovník aj v našich zemepisných šírkach, avšak vo väčšom meradle sa to až doposiaľ zatiaľ nikomu nepodarilo.
Doménou Európanov tak aj naďalej zostáva „iba" príprava a samotná konzumácia. Tu je ale tradícia už naozaj veľká. Prvé zmienky o príprave kávy v Európe sa datujú na prelom 16. a 17. storočia, a musím povedať, že za tie stovky rokov sme dotiahli pitie kávy takmer k dokonalosti. To, že sa káva pije veľa, asi nikoho neprekvapí, avšak to, že práve káva je 2. najobchodovateľnejšou komoditou na svete (hneď za ropou), vie zatiaľ len málokto.
Ako a v čej hlave sa vlastne zrodila myšlienka založiť a prevádzkovať pražiareň kávy a e-shop s kávou?
Ako už to tak býva, aj toto bolo dielom okamihu. S rodinou sme prevádzkovali franšízu Oxalisu a s rastom kávovej kultúry u nás prišli od zákazníkov aj náročnejšie požiadavky, ktoré nebolo možné len tak uspokojiť. Najprv som oslovil jednu obchodnú firmu z Brna. Hneď od počiatku ale bolo jasné, že aj tu budeme v područí, a dostať sa napríklad len k 1 kg špecifickej kávy nebude vôbec jednoduché.
Jedného letného večera som sedel so svojím ostravským kamarátom Alešom pri grile a vysvetľoval mu aktuálnu situáciu. Aleš je veľkým milovníkom kávy, a tak len tak medzi rečou nadhodil, nech si urobíme vlastnú pražiareň. V duchu som sa vtedy nad tou myšlienkou usmial a povedal si niečo v zmysle „toto asi neklapne". Keď mi ale o dva týždne neskôr Aleš zavolal, že v Šenove u Havířova, odkiaľ pochádzam, končí s pražením môj bývalý obchodný partner – pán Plšek, neváhal som ani sekundu.
Spomínam si, že sme sa vtedy s Alešom stretli pri jeho dverách a v priebehu niekoľkých minút prešli celú prevádzku. Zoznámili sme sa so základnou technológiou, ktorá bola už vtedy poriadne staršia a aj dosť opotrebovaná, ale vzhľadom k môjmu rozpočtu a znalostiam nebolo moc na výber. Nasledovalo intenzívne zaškolenie a dni plné pokusov a omylov. Pán Plšek však so mnou mal veľa trpezlivosti, a tak sme po pár týždňoch došli k prvej káve, ktorá bola pripravená na predaj v našom obchodíku.
Ako cestuje taký pravý milovník kávy ako Vy? Vozíte si so sebou vlastnú kávu alebo si nenecháte ujsť príležitosť ochutnávať?
Jediné, čo si so sebou vozím, je vlastný pohár. Denne vypijem 3 až 4 šálky a veľmi rád ochutnávam a porovnávam. Na to sa vždy teším. Som toho názoru, že neexistuje zlá káva. Existuje len káva, ktorá mi nechutí. Pil som už kávy najrôznejších chutí a najrôznejších podôb, ale ešte nikdy sa mi nestalo, že by som kávu nedopil alebo odložil s tým, že sa nedá piť. Dôvod k tomu dať si kávu sa nájde vždy a je úplne jedno, či je to na benzínke, v bistre na letisku a alebo v nóbl podniku, pre ktorý nemáte ani vhodný odev.

Spomenuli by ste si na nejakú kaviareň či podnik, kde Vám naservírovali najchutnejšiu šálku kávy?
Určite v Turecku. Pred dvoma rokmi som bol s kolegom v Izmire vybrať nový pražiaci stroj. Hneď po prílete nás náš sprievodca vzal do jednej raňajkovej reštaurácie, kde som prvýkrát ochutnal pravú tureckú kávu. Nikdy nezabudnem na tú neskutočne výraznú, neskutočne horkú a pritom šialene sladkú kávu. V ten deň sme ich potom vypili ešte asi šesť. U nás sa dá taká káva pripraviť tiež, veď džezva už je súčasťou nemálo českých domácností. Žiadny z našich pokusov sa však nikdy ani zďaleka nepriblížil tomu, čo sme vtedy v Turecku ochutnali.


Na fb pražiarne a e-shopu som narazila na fotku kávového (sväto)stánku, s ktorým sa vydávate zabezpečovať občerstvenie pri kultúrnych akciách. Máte nejaké srdcovky, na ktoré sa každoročne tešíte?
No, tento rok sa nám to všetko tak trochu skomplikovalo. Po dvoch perných mesiacoch vyrážame túto sobotu 16. 5. na tohtoročné prvé farmárske trhy u nás v Kroměříži. Inak s kávou jazdíme na najrôznejšie oslavy a hudobné festivaly. Tie mám obzvlášť veľmi rád. Spojenie kávy a dobrej hudby je luxusná vec, ktorá ma neskutočne baví. Verím, že po hudobne „chudobnom" lete, príde výrazný a farebný jeseň, a že si tú kultúru všetci snáď aj tento rok užijeme.
Máte nejaký recept na to, ako sa dá v praxi spojiť pitie výbornej kávy a šetrnosť k prírode?
Ekológii sme „zasvätili" celý rok 2019, kedy sme zaviedli obľúbené „otočpoháre", spustili bezobal, nahradili klasické papierové poháre s plastovými viečkami za poháre úplne rozložiteľné a plne kompostovateľné. Rovnako tak sme vymenili aj plastové slamky a riad za tie drevené. Ľudia, ktorí si do ktorejkoľvek z našich prevádzok prinesú vlastný pohár, u nás majú zľavu na kávu, čím z dlhodobého hľadiska ušetria aj nemalý peniaz.
TIP: Ak by ste si radi dopriali výbornú kávu doma alebo v kancelárii, je ekologickým riešením tiež zápůjčka kávovaru. Pri min. odbere 2 kg kávy mesačne ponúka pražiareň Kroměříž možnosť zapožičania kávovaru len za 1 Kč.
Systém vratných pohárov pomáha znižovať produkciu odpadu z jednorazových pohárov, ktoré nemožno recyklovať. Je o službu Otoč pohár záujem?
Záujem je veľký. Myslím, že ľudia pristupujú k spoločenskej zodpovednosti viac a viac, a to je len dobre. Každý ušetrený pohár sa počíta. Nie som žiadny zarputilý ekologický aktivista, ale ak si nebudeme našu planétu viac vážiť, raz nám to všetko spočíta.
Ako podľa Vašich skúseností zvládajú bežní Česi prípravu kávy? Aké chyby v postupe najčastejšie robíme?
My Česi sme neskutočne šikovný národ a na svete zrejme nie je nič, čo by sme nedokázali. Stačí sa pozrieť na dobu nedávno minulú a šitie rúšok. Myslím, že každý z nás pozná niekoho, kto ušil minimálne jednu. Podobne je to aj s kávou. Radi si pochutnáme a nebojíme sa experimentovať. Do popredia sa dostávajú filtre aj moka konvičky otvárajúce nové obzory a chute.
Nemyslím si, že by sme robili pri príprave chyby. Problémom však býva čas. Tým, ako sú všetci vyťažení a neustále niekam ponáhľajú, opomínajú tie najdôležitejšie aspekty ľudského života, medzi ktoré patrí aj to, že sa máme radi. A keď sa máme radi, tak sa predsa rozmaznávame, hráme sa a užívame si také tie drobnosti (vrátane kávy), ktoré robia náš deň lepší.

„Turkovi" už možno odzvonilo... Aké ďalšie druhy prípravy kávy existujú, ktoré by ste odporučil?
Turek? Teda „český turek"? Ten tu bude aj dlho po nás. Neminie snáď jediný deň, aby do pražiarne neprišiel niekto s tým, že si dá „turka". A nie sú to len ľudia staršieho dáta narodenia. Patria medzi nich aj študenti.
Druhov prípravy je v súčasnosti hrozne veľa. Ak pominieme už bežne rozšírené espresso, tak asi najľahším a najpoužívanejším je french press. Potom nasledujú najrôznejšie druhy filtrov ako je V60, Chemex či klevráček. Svoje miesto si v českých kuchyniach vydobyla aj moka konvička a stále obľúbenejší aeropress.
Vo Vašom e-shope ponúkate aktuálne 42 káv. Ktorá káva či forma prípravy je Vaša obľúbená?
V rámci neustáleho zlepšovania seba samého sa snažím piť všetko, čo upražíme. Nie vždy sa mi to ale darí, keďže pražíme denne a tých druhov káv je naozaj veľa. Najviac si však pochutnám na kubánskej Serano Lavado, Indonézii green či indickom Malabare. Čo sa prípravy týče, tak rád striedam lungo a americano.
Máte ešte nejaké nesplnené sny? Kam by ste sa chcel ešte vydať (či už za kávou alebo z vlastnej iniciatívy)?
Jéj, tých je!? Ako malý som sníval o Číne, teraz je to vzhľadom k mojej ďalšej veľkej vášni – americkému futbalu – New York a Cleveland. To všetko teraz ale bude musieť nejakú dobu počkať. A čo sa kávy týče, tak okrem Kene by som rád do Indonézie a ešte aspoň raz do Indie. Päť dní tam strávených mi bez nadsádzky zmenilo pohľad na život.
Veľmi ďakujeme za Váš čas a rozprávanie. Držíme palce, nech sa Vám priania splnia a darí sa Vám privážať si z ciest ďalšie úžasné kávy aj zážitky.

Josef Hora
Majiteľ malej rodinnej pražiarne, ktorého hybným motorom je nielen káva zo všetkých kútov sveta, ale tiež vášeň a nadšenie pre americký futbal, prírodu, objavovanie a cestovanie.
„S pokorou, kávou a úsmevom ide všetko lepšie."

Zdroj fotografií: facebook a web Pražiarne kávy Kroměříž, pexels.com
Napadli vám otázky, na ktoré by ste sa radi v spojení s cestovaním za kávou opýtali? Napíšte nám do komentárov!