Perla Afriky: Čo neminúť pri návšteve Maroka?

Byť v Maroku a nezastaviť sa v Marrákeši by bol hriech biblických rozmerov. Marrákeš alebo tiež „červená perla juhu", ako je inak nazývaný, patrí k najnavštevovanejším mestám v Maroku. A to predovšetkým vďaka hlavnému lákadlu – farbami a zvukmi hýriacemu exotickému trhovisku na námestí Jemma el-Fna, ktoré sa pri súmraku premení na pouličné divadlo pod šírym nebom. Budete prechádzať medzi fakírmi s tancujúcimi kobrami a na vaše chuťové bunky budú útočiť lahodné jedlá pouličných predajcov a vybrané marocké špeciality.

Niet nič lepšieho než sa na ten šum pozrieť pekne z vtáčej perspektívy. Určite sa vydajte na jednu z mnohých terás kaviarní a reštaurácií, kde si pri nealko drinku alebo berberskej whisky budete môcť vychutnať pohľad z výšky na toto úžasné divadlo pod hviezdami.

Možno sa vám môže zdať divné, že aj napriek tomu, že je Maroko moslimská krajina (teda sa tu nepije alkohol), uvidíte všade zmienky o „berberskej whisky". V tomto prípade sa skutočne nejedná o žiadny alkohol, ale len o vtipné označenie. Ide totiž o extrémne sladký zelený čaj s mätou, ktorý sa v Maroku popíja úplne všade a na tento „mint tea" vás tiež určite bude mnoho miestnych pozývať. Je slušnosťou toto pozvanie prijať a pri „panáku" čaju s miestnymi pohovoriť.

Medzi najkrajšie mestá v Maroku sa radí Fés, a to celkom oprávnene. To, čo sem láka tisíce turistov, je staré mesto čiže medína el-Bali, ktorá sa skrýva za mohutnými hradbami. Už pri prechode slávnou modrou bránou Bab Boujeloud sa ako mávnutím čarovného prútika ocitnete v stredoveku.

Hovorí sa, že kto sa nestratil v medíne, akoby ani nebol v Maroku. Stratiť sa v spleti deviatich tisíc uličiek féskej medíny problém určite nebude. Tady práve zažijete to pravé Maroko. Ruch, žiarivé farby, nespočet vôní, ale aj pachov. Fés totiž preslávili aj slávne koželužne, ktoré ucítite už na niekoľko stoviek metrov. Z vyhliadkových terás obchodov s koženými vecami tak môžete v tieni pozorovať, ako Maročania po pás ponorení vo farebných kadiach máchajú usne najrôznejších farieb.

Akoby v inom Maroku sa ocitnete pri návšteve malého horského mestečka Chefchaouen. V severnej časti Maroka, na úpätí pohoria Rif sa skrýva táto modrá perla, ktorá vás dostane neskutočne modrou medínou (medína je univerzálne označenie pre starú časť mnohých severoafrických miest). Domčeky, chodníky aj schody tu hrajú vo všetkých odtieňoch modrej – od azúrovej až po tú temnú pripomínajúcu letnú nočnú oblohu.

Niet nič lepšieho než sa túlať týmto modrým bludiskom uličiek a kochať sa. Podobný pohľad sa vám pravdepodobne už inde nenaskytne. Za zaujímavou výmaľbou údajne stoja židovskí utečenci, ktorí verili, že ak sa pozeráte na niečo modré, myslíte viac na nebo a tiež na Boha.

Ďalším úžasným zážitkom je stráviť noc na púšti pod oblohou s miliardami hviezd nad hlavou. Piesočné duny môžete nájsť na niekoľkých miestach v Maroku. Medzi tie najznámejšie patria duny v Merzouge ležiace približne 50 kilometrov južne od Erfoudu, čo by kameňom dohodil od hraníc s Alžírskom. Tiež sa môžete na ťavách vypraviť do niektorej z berberských dedín a pokúsiť sa aspoň nahliadnuť pod pokrievku života tohto púštneho národa a dosýta si užiť výhľady na nekonečné duny zlatistého piesku.

Ďalšou zaujímavou zastávkou pri ceste do púšte môže byť mestečko Ouarzazate, ktoré sa preslávilo predovšetkým ako marocký Hollywood. Nachádzajú sa tu filmové štúdiá, ktoré poskytli lokácie pre filmy ako Gladiátor, Asterix a Obelix, Honba za klenotom Nílu alebo napríklad Hra o tróny. Maroko tu opäť mení svoju tvár, najmä vplyvom častej prítomnosti západných celebrít.

Avšak, len asi 30 kilometrov od mesta leží ďalší tajný poklad, ktorý vás uhranie. A to kasbah Ait Ben Haddou, jedna z najkrajších dedín pohoria Atlas. Leží v údolí Ounila na južnom úpätí Vysokého Atlasu, na chodníku karaván medzi Saharou a mestom Marrákeš. Pre svoju jedinečnosť bola dokonca v roku 1987 zapísaná na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Odľahlá horská dedinka ležiaca v nadmorskej výške 1 740 m n. m. je považovaná za pomyselnú bránu do Vysokého Atlasu. Práve odtiaľto sa ľudia vydávajú na svoju cestu za dobytím vrcholu Jebel Toubkal. Okolitá krajina vám možno bude povedomá, práve tu totiž natáčal v roku 1996 Martin Scorsese svoj film Kundun. Tunajšie panorámy horských štítov simulovali prostredie Himalájí a dodnes tu môžete zahliadnuť niektoré pozostatky z onoho natáčania.

V každom prípade sa jedná o úžasné miesto na prechádzky do okolia a treky po horských chodníkoch. Zelenajúce sa kopčeky v tieni zasnežených štítov vytvárajú čarovné zákutia, ktoré rozhodne stoja za preskúmanie.