Bushcraft, woodcraft, woodlore, scoutcraft… mnoho exotických pojmov, z ktorých sa až krúti hlava. Pritom všetky v súčasnosti nesú veľmi podobný význam, ku ktorému má asi najbližšie slovenské slovo „zálesáctvo“.
Než aby sme vysvetľovali, aký je etymologický rozdiel medzi jednotlivými anglickými slovíčkami (pre záujemcov na konci článku), hľadajme to, čo ich všetky spája: ide o zručnosti a skúsenosti potrebné pre pobyt v prírode, teda o táborenie, lov, zber, zakladanie ohňa, spracovanie dreva, výrobu nástrojov, liečiteľstvo, orientáciu v teréne atď. Bushcraft môže byť krátkodobý (niekoľko dní), či dlhodobý (niekoľko mesiacov), alebo môže ísť o životný štýl (trvalé žitie v prírode). Sú to vlastne zručnosti, ktoré našim predkom umožňovali čo najpohodlnejšie v prírode existovať. Dnes sú však poväčšine otázkou skôr voľnočasových aktivít a záľub.
Pravdepodobne najznámejším popularizátorom bushcraftu je britský inštruktor a autor kníh Ray Mears, ktorého televízne programy sa stali veľmi obľúbenými a rozšírili povedomie o bushcrafte do celého sveta. Ray Mears je často porovnávaný s iným britským popularizátorom, Bear Gryllsom. Porovnávanie však často stavia na zlom predpoklade: zatiaľ čo Ray Mears sa venuje bushcraftu, Bear Grylls je skôr majstrom v technikách prežitia (anglicky „survival"), ktoré majú iný cieľ: čo najrýchlejšie sa navrátiť do civilizácie, napr. po páde lietadla, stroskotaní lode, alebo strate v divočine. Ten, kto prežíva, teda nechce byť v prírode, pretože pre neho v danú chvíľu predstavuje hrozbu. V bushcrafte naproti tomu ide o čo najkomfortnejšie, sebestačné bytie v prírode, s prírodnými zdrojmi a možnosťami.
Že bushcraft nie je len disciplínou pre skúsených dobrodruhov, expertov na prežitie a bývalých vojakov, dokazuje Jan Malůšek, dvadsaťpäťročný študent architektúry z Brna, ktorý sa vo voľnom čase bushcraftu intenzívne venuje už vyše šesť rokov. O svojej vášni nám porozprával a poskytol fotografie (všetky snímky v tomto článku pochádzajú z jeho dobrodružstiev):
Ako by si bushcraft opísal?
Jednoducho povedané, bushcraft vnímam ako poznávanie prírody skrze remeslá a zručnosti, ktoré nám umožňujú v nej žiť. Podľa môjho názoru začína rozhodnutím dobrovoľne opustiť civilizáciu a ísť poznávať prírodu, naučiť sa z nej čerpať všetky zdroje a tie potom použiť k životu. A pretože to všetko praktizovali a priviedli k dokonalosti naši predkovia počas storočí, môžeme povedať, že bushcraft je uvedomelým osvojovaním si dávnych remesiel a zručností, ktoré vychádzajú z prírody a k prírode opäť smerujú.
Je pre teba bushcraft skôr koníčkom, alebo životným štýlom?
Bushcraft ako filozofia sa neodmysliteľne prejavuje v každodennom živote. Je o vzťahu k prírode a ku svetu. Je o túžbe poznávať a učiť sa, aby bol môj život plnší a ľahší. V praxi ho môžeme nazvať koníčkom, ak bývame v meste a z času na čas sa vypravíme do prírody skúšať rôzne techniky. Ak bývam sebestačne na samote pri lese, rovnako ako moji predkovia využívam bushcraft denne. Potom to nie je koníček, ale život. A toho chcem raz dosiahnuť.
Čo ťa vedie k tomu tráviť čas mimo civilizácie a učiť sa prírodným zručnostiam?
Hľadanie pokoja mimo hluku a zhonu ľudí. A túžba po poznaní skutočného sveta okolo mňa a seba samého. Nie len skrze obrazovku počítača a pretechnizovanú západnú civilizáciu. Civilizáciu žijúcu v zdanlivom blahobyte, kde sa nikto nepýta: kde a ako žilo, zomrelo a bolo spracované všetko to ružové mäso v supermarkete? Odkiaľ priteká pitná voda do kohútikov alebo kam mizne všetko, čo bezstarostne vyhodím do smetného koša?
Cítiš sa v prírode viac „doma“, než v meste?
Každé má niečo do seba a oboje potrebujem k šťastnému životu. Ako architekt sa snažím hľadať cesty, ako hranicu medzi prírodou a mestom prepojiť. S každou ďalšou vysadenou rastlinou v kvetináči na balkóne, nábytkom z masívu či nazbieranou usušenou bylinou, prinesenou z lúky, vnášam do svojho (súčasného) domova v meste kúsok čistej prírody, a to ma teší. A naopak, pri potulkách prírodou si so sebou zase rád vezmem niektoré „hi-tech“ vybavenie z civilizácie, ktoré je mi dobre na úžitok.
Aké zručnosti bushcraft obnáša? Čo všetko vieš ty?
Čo viem? V súčasnosti som si celkom istý v zakladaní ohňa kresadlom, v prespávaní v akomkoľvek ročnom období a teréne, v orientácii mimo civilizácie, v získavaní vody, v práci s technickým lezeckým vybavením a základoch horolezectva. Vykoval som si lovecký nôž zo skladanej ocele, získal vodu, oheň aj olej z brezy, naučil sa spracovávať ryby, zajace, králiky aj sliepky a vtáky, vypestoval vlastnú úrodu ovocia a zeleniny.
Čo máš v pláne sa ešte naučiť?
Stále si pripadám ako začiatočník. Je toho predo mnou ešte toľko, čo sa naučiť, vyskúšať, dokázať, že mám, myslím, na celý život vystarané. :-) Chystám sa vyrobiť si luk z jaseňa (už sa mi kmeň suší v pivnici), osvojiť si techniky zakladania ohňa bowdrillom a handdrillom (zakladanie ohňa s pomocou luku a dlaní, pozn. autora), učiť sa kováčskemu, stolárskemu a rezbárskemu remeslu. Chcem sa aktívne zúčastniť porážky a spracovania väčšieho zvieraťa (bravčové, jahňacie, teľacie), naučiť sa garbiarstvu a vyrobiť vlastné kožušiny a usne, a z nich potom zhotoviť užitočné predmety (opasok, čutora na vodu, puzdro na nôž apod.).
Znamená bushcraft extrémne zážitky na hranici prežitia? Zvládne ho každý?
Všeobecne platí: Aké si to urobíš, také to máš. :-) Trúfam si povedať, že bushcraft je takmer pre každého. Ako veľmi „hardcore“ si svoj pobyt v prírode urobíte, je už na vás. Myslím si, že jedinou podmienkou je určitá manuálna zručnosť. Komu však nebola daná, ten ju môže získať trpezlivosťou a tréningom. V bushcrafte platí: Nikdy to nevzdávaj!
Je žitie v českej prírode náročné?
Väčšina českej prírody nemá so skutočnou divokou prírodou veľa spoločného. Jediným „nebezpečenstvom“ z fauny sú v našich lesoch snáď (premnožené) diviaky, pre ktoré aj tak nie ste v zozname jedálneho lístka. Počas svojich výprav som si tiež uvedomil, že je ťažké sa u nás naozaj stratiť, pretože na každom rohu nájdete dedinu, hájovňu či samotu.
Takže prírodu v Česku nevnímaš ako nebezpečnú?
Ako sa to vezme. Hranica medzi „žitím“ a „prežívaním“ je všeobecne oveľa menšia, než si mnohokrát pripúšťame. Stačí pri zimnom výlete na Šumave spadnúť do rieky: razom máte premočené oblečenie, všetko vybavenie a nefunkčný mobil. Teplota v noci klesne pod nulu a pokojný výlet sa zmení na nočnú moru. Alebo na drsnú, leč posilňujúcu skúsenosť, ak viete, ako sa udržať v teple a usušiť si veci.
To hovoríme ale o krízových situáciách…
Áno. Ak sa nestane žiadna nehoda, možno všeobecne povedať, že česká príroda je aj k neznalému návštevníkovi veľmi zhovievavá. Na druhej strane, o to lepšie prostredie na učenie tu máme. Nehrozí, že ma pri prvom táborení zožerie medveď alebo zmrznem v -40 °C. :-) A nemnoho krajín na svete sa môže chváliť tak pestrými premenami počas kolobehu roka. Tak si v Česku môžeme v júli pri Litovli alebo na Soutoku obstojne simulovať subtropický prales a vo februári v Krkonošiach zažívať podmienky Švédska. Toho by sme si mali náležite vážiť.
Povedz nám o svojich najzaujímavejších zážitkoch.
Keď sa vám po súmraku podarí len kresadlom vznietiť trúd z malého hniezdočka trávy, ktorú ste jedinú našli nad polmetrovou pokrývkou snehu a celý deň sušili na tele vlastným teplom, to vás naozaj zahreje pri srdci. Uvedomenie, že niet dňa, kedy by som nemohol slušne prenocovať mimo civilizácie, tiež dodá sebavedomie. To som si mohol potvrdiť tento rok vo februári, kedy teplota v noci klesla k -20°C. Brodenie riek, zlaňovanie skalných stien, stúpanie do korún stromov, presekávanie sa húštinami, plazenie bahnom… to všetko posunie vaše hranice a ukáže, či vás môže príroda zastaviť, alebo nie.
Je teda bushcraft o súboji s prírodou, alebo o spolunažívaní v harmónii?
Prikláňam sa k druhej možnosti. Ale treba si uvedomiť, že príroda, ako taká, nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. Potravinové reťazce sú toho jasným dôkazom. Všetko v prírode sa rodí, žije, plodí a umiera. Je to nekonečný cyklus. Žiť v harmónii s prírodou znamená tiež zabíjať, rúbať, orať a tesať. Inak by sme neprežili. Verím ale, že všetko sa dá konať s čistým srdcom. Domnievam sa teda, že môžeme žiť v harmónii s prírodou v takej miere, v akej jej rozumieme a dokážeme pochopiť.
Je teda bushcraft k prírode šetrný?
To záleží na každom jedincovi. Môžete vyrúbať celý smrek v lesnej škôlke, alebo rovnaké drevo získať odrezaním niektorej zo spodných vetiev vzrastlého smreka. Môžete vyzbierať všetky byliny na lúke ako kombajn, alebo nechať každú tretiu pre včely a vlastnú sebaobnovu. Rovnaké je to s ohňom. Prečo po stáročia nikto nevyhlasoval (až na výnimky) zákaz zakladania ohňa v lese? Pretože ľudia s ohňom vedeli pracovať. Niet divu, že dnes je napr. tento zákaz všeobecne platný. Doma už len otáčame hlavicou termostatu na kúrenie pod oknom. Aby som sa vrátil k otázke… bushcraft je trvalo udržateľný spôsob života. Beriem si z prírody toľko, koľko potrebujem a všetko sa, po doslúžení, do prírody opäť navracia. Bushcraft je tiež o láske k prírode. Keď ju milujete, budete o ňu starať, nie jej ubližovať. Teda, áno, bushcraft je z globálneho pohľadu jednoznačne jedným z najšetrnejších spôsobov žitia na Zemi.
Je možné sa „prírodným zručnostiam“ venovať aj mimo prírodu?
Bushcraft, obzvlášť pokročilejší, prírodu priamo nevyžaduje. Práve naopak. Nôž si bez kovadliny a uhlia len ťažko vykováte. :-) Samozrejme čím viac ste v kontakte s prírodou, tým ľahšie a prirodzenejšie všetko ide. Môžete však sedieť na priedomí svojej chalupy a vyrezávať luk, postaviť si pec na chlieb na záhrade, alebo sa učiť liezť na umelej stene. Dôležité je, ako k bushcraftu pristupujete, nie kde ho praktikujete.
Venuješ sa bushcraftu sám?
Strávil som v prírode niekoľko dní o samote s myšlienkou, ako to bude skvelé, že si oddýchnem od všetkého a všetkých a užijem si prírodu. Získal som ale opačnú skúsenosť. Samota je smutná, príliš tichá. Nemôžete nikomu povedať, ako sa vám tu páči, s nikým nemôžete zdieľať krásny výhľad na západ slnka. Samota človeka uzatvára. Niekomu to môže vyhovovať, mne nie. Teda nie po tak dlhú dobu. Okrem toho je dobré vyrážať na výpravy vo viacerých ľuďoch, na ktorých sa môžete plne spoľahnúť už preto, že bushcraft nie je vôbec ľahký a mnohokrát sa ďalší pár rúk veľmi hodí. Osobne sa venujem bushcraftu so svojou ženou (ktorá je rovnako zapálená pre vec), bratom a niekoľkými málo dobrými priateľmi.
Z akých zdrojov čerpáš?
Prvou knihou, z ktorej som sa učil, bola „biblia prežitia“ SAS – Príručka ako prežiť od Johna Wisemana. Z jeho neuveriteľných znalostí čerpám dodnes. Potom kniha Prežiť! a Bojovať! od Lena Cacutta. Mám stiahnuté všetky diely seriálu Boj o prežitie a Muž versus divočina Beara Gryllsa, ktoré dodnes so záujmom sledujem a robím si veľa poznámok. O pár rokov neskôr som na odporúčanie kamaráta objavil taktiež slávneho (v Česku o niečo menej známeho) Raya Mearsa. Kľúčové detaily, na ktorých stojí úspech či neúspech každého pokusu, sa však do seriálu zvyčajne nezmestia. Podrobnejšie návody som poväčšine našiel na YouTube. Tu by som určite spomenul ako svoje vzory pána Mílu s kanálom Primitívne zručnosti, Petra Beara alebo Marka Chlíbka. Rád by som sa s nimi raz stretol osobne a priučil „naživo“.
Čo znamená „byť dobrý“ v bushcrafte?
To je na bushcrafte nádherné. Väčšina disciplín na svete potrebuje rozhodcov, komisie či sudcov, aby rozhodli, ako ste v tom či onom dobrí. V bushcrafte je jediným a najprísnejším sudcom príroda sama. Nič vám nedá zadarmo, nejde ju obísť ani podplatiť. Buď niečo viete a funguje to, alebo nie. Väčšinou nič medzitým nie je. A ako pri všetkom platí: len tréningom možno dosiahnuť dokonalosť.
Stojí bushcraft na kvalitnej výstroji a „moderných“ nástrojoch, alebo sa spoliehaš iba na prírodné zdroje?
Nie som vyhranený „pračlovek“ a rád so sebou nosím kvalitné vybavenie, na ktoré sa dá spoľahnúť. Niektorých predností umelo vyrobenej výstroje s prírodninami skrátka nedosiahnete, aj keby ste boli akokoľvek dobrí. Ak sa ale oblečiete do Softshellu a Gore-texu, vyzbrojíte tryskovým zapaľovačom, lampou, nafukovacou karimatkou a stanom, varičom s riadom atď. nie som si istý, nakoľko budete v spojení s prírodou a čo sa od nej skutočne naučíte… Verím v rozumnú strednú cestu. Bavlna u mňa stále v oblečení víťazí, ale gore-texovú vetrovku mám pre prípad potreby v batohu, a tak podobne. Dnes sa skrze bushcraft vraciame k životu predkov, ale nie sme na ňom závislí. V tom vidím hlavný dôležitý rozdiel. Čo dokážeme, môžeme vyrobiť. Môžeme žiť v harmónii s prírodou, šetrne, ekologicky, zodpovedne, a napriek tomu máme luxus, ako je elektrická energia a všetko, čo z nej pre nás plynie. Striktný návrat ku koreňom, rovnako ako posadnutosť modernými technologickými výdobytkami, nepovažujem za cestu vpred.
Dodatok - význam a pôvod pojmov:
Woodcraft pochádza už zo 14. storočia z Anglicka a označuje: zručnosti spojené s bytím v lesnom prostredí, lesníctvo a výrobu drevených nástrojov. [zdroj]
Scoutcraft má synonymný význam a pochádza pravdepodobne z kolonizácie Ameriky v 18. storočí. [zdroj]
Woodlore má synonymný význam, najstarší dochovaný záznam je z konca 19. storočia.
Bushcraft pochádza z 19. storočia z Austrálie a pôvodne označuje: zručnosti spojené s bytím v buši (austrálsky typ krajiny). Dnes používaný synonymne k predchádzajúcim pojmom. [zdroj]
